Tejpovanie natiahnutých slabín: čo vlastne bolí a kedy tejp pomôže

Bolesť v slabinách patrí medzi časté ťažkosti športovcov aj rekreačne aktívnych ľudí. Pacienti často hovoria, že majú „natiahnuté slabiny“ alebo hľadajú návod na tejpovanie natiahnutých slabín. Z anatomického hľadiska je však dobré si najprv vysvetliť, čo vlastne oblasť slabín znamená a ktoré štruktúry môžu bolesť spôsobovať.

Vo väčšine bežných prípadov pacient pod pojmom „slabiny“ nemyslí iba úzku anatomickú oblasť slabinového kanála. Často tým opisuje bolesť na vnútornej strane stehna, v mieste, kde stehno prechádza do panvy. Práve tam sa nachádza skupina svalov označovaná ako adduktory bedra, po slovensky priťahovače stehna. A práve ich preťaženie alebo natiahnutie býva častým dôvodom, prečo ľudia riešia tejpovanie slabín.

Čo sú anatomicky slabiny?

Z anatomického hľadiska sú slabiny oblasť medzi dolnou časťou brucha, panvou a hornou časťou stehna. V odbornom zmysle sa často hovorí o regio inguinalis, teda slabinovej krajine. Touto oblasťou prechádza slabinový kanál. U mužov ním prechádza napríklad semenný povrazec, u žien oblý väz maternice.

Slabinová oblasť teda nie je len jeden sval. Nachádza sa tu viac anatomických štruktúr: svaly, úpony, väzy, nervy, cievy, lymfatické uzliny a v blízkosti aj bedrový kĺb. Preto nemusí každá bolesť v slabinách automaticky znamenať natiahnutý sval.

V bežnej reči však pacienti často používajú pojem „natiahnuté slabiny“ pre ťažkosti s vnútornou stranou stehna, teda najmä pre preťaženie adduktorov bedra.

Ktoré svaly sa najčastejšie podieľajú na bolesti slabín?

Adduktory bedra sú teda svaly na vnútornej strane stehna. Ich hlavnou úlohou je priťahovať dolnú končatinu smerom k stredu tela, teda vykonávať addukciu. Zároveň sa však podieľajú aj na stabilizácii panvy a bedra pri chôdzi, behu, korčuľovaní, zmenách smeru alebo kopaní.

Medzi hlavné adduktory patria:

m. adductor longus,
m. adductor brevis,
m. adductor magnus,
m. gracilis,
m. pectineus.

Najčastejšie býva pri športovom preťažení spomínaný práve m. adductor longus, teda dlhý priťahovač stehna. V odbornej literatúre sa uvádza ako sval, ktorý je pri adduktorovej bolesti slabín veľmi často zapojený alebo poranený.

Niektoré adduktory pôsobia iba cez bedrový kĺb, iné majú vzťah aj ku kolenu. Typickým príkladom dvojkĺbového svalu je m. gracilis, ktorý začína na panve a upína sa až pod kolenom. Preto sa pri vyšetrení bolesti slabín nehodnotí len samotné miesto bolesti, ale aj postavenie panvy, bedra, kolena, chodidla a celá os dolnej končatiny.

Fyzioterapeutka Mgr. Jitka Kobrová z Rehabilitácie Rehasport odporúča pri bolestiach slabín a preťažení adduktorov tieto produkty:

Prečo dochádza k preťaženiu slabín?

K preťaženiu slabín často dochádza pri športoch, kde sa kombinuje rýchly pohyb, zmeny smeru, odrazy, brzdenie, rotácia trupu a práca dolných končatín do strán. Typicky sa s bolesťou slabín stretávame pri futbale, hokeji, atletike, bojových športoch, tanci, posilňovaní, behu, skokoch alebo pri nedostatočne pripravenom návrate k športu.

U športovcov sa používa pojem adductor-related groin pain, teda bolesť slabín súvisiaca s adduktormi. Podľa tzv. Doha klasifikácie je pre túto diagnózu typická bolesť v oblasti adduktorov, citlivosť pri pohmate a bolesť pri odporovanej addukcii, teda napríklad pri stlačení kolien proti odporu.

Dôležité je však povedať, že bolesť v slabinách nemusí byť len problém jedného „natiahnutého svalu“. Často vzniká na podklade dlhodobého preťaženia, horšej kontroly panvy, nedostatočnej stability trupu, svalovej dysbalancie alebo nesprávnej centrácie bedrového kĺbu.

Inými slovami: sval môže bolieť v slabinách, ale príčina môže byť v celom pohybovom reťazci.

Prečo mávajú hokejisti často preťažené slabiny?

Hokej je pre oblasť slabín veľmi náročný šport. Korčuliarsky krok kombinuje odraz do strany, návrat končatiny späť pod telo, stabilizáciu panvy a opakovanú excentrickú prácu svalov vnútornej strany stehna. Adduktory pri korčuľovaní nepôsobia len ako svaly, ktoré „priťahujú nohu“, ale pomáhajú aj brzdiť a kontrolovať pohyb dolnej končatiny.

Štúdia zameraná na funkciu adduktorov pri korčuľovaní uvádza, že u hokejistov sa dlhodobo predpokladá súvislosť adduktorových poranení s opakovanými excentrickými kontrakciami, ktoré spomaľujú dolnú končatinu počas korčuliarskeho kroku.

Ďalšie práce opisujú, že poranenia bedra a slabín sú v ľadovom hokeji časté a že mechanizmus býva často bezkontaktný, čo súvisí okrem iného s biomechanikou korčuľovania a zložitosťou celej oblasti bedra a slabín. U profesionálnych hokejistov sa zároveň uvádza význam svalovej sily adduktorov a abduktorov a ich vzájomného pomeru pre riziko ťažkostí v oblasti slabín.

Preto u hokejistov nestačí iba zatejpovať bolestivé miesto. Je potrebné zhodnotiť silu, rozsah pohybu bedier, stabilitu panvy, kontrolu trupu, stereotyp korčuľovania a návrat k záťaži.

Pomôže tejpovanie natiahnutých slabín?

Tejpovanie natiahnutých slabín môže byť užitočnou súčasťou starostlivosti najmä v akútnejšej fáze, keď je oblasť bolestivá, citlivá a pacient potrebuje jemnú podporu pri bežnom pohybe. Tejp môže pomôcť znížiť ťah v bolestivej oblasti, podporiť vnímanie pohybu a dodať pacientovi pocit väčšej istoty.

Je však dôležité povedať, že tejpovanie slabín nie je samostatnou liečbou príčiny. Tejp môže uľaviť, ale sám osebe nevyrieši svalovú dysbalanciu, horšiu stabilitu panvy, nesprávne postavenie dolnej končatiny ani nedostatočnú silu adduktorov.

Pri adduktorovej bolesti slabín má z dlhodobého hľadiska väčší význam aktívna rehabilitácia. Prehľadová práca o liečbe bolesti slabín u športovcov uvádza, že pri adductor-related groin pain majú aktívne cvičenia lepšie výsledky než čisto pasívne postupy.

Preto by mal byť tejp skôr pomocníkom v rámci komplexnej terapie, nie jediným riešením.

Kedy je vhodné tejpovanie slabín?

Tejpovanie slabín môže byť vhodné napríklad vtedy, keď:

bolesť vznikla po športe alebo väčšej záťaži,
bolesť je lokalizovaná na vnútornej strane stehna alebo pri úpone adduktorov,
bolesť sa zhoršuje pri roznožení, behu, korčuľovaní, zmene smeru alebo stlačení kolien proti odporu,
nejde o výrazný opuch, modrinu alebo náhlu prudkú bolesť s obmedzením chôdze,
tejp je použitý ako doplnok fyzioterapie, nie ako náhrada vyšetrenia.

Odborníka je vhodné vyhľadať, ak je bolesť prudká, vznikla náhle pri „rupnutí“, objaví sa väčší hematóm, pacient kríva, bolesť sa zhoršuje, opakovane sa vracia alebo je prítomná bolesť bedra, brucha, semenníka, podbruška či podozrenie na prietrž.

Ako premýšľajú fyzioterapeuti v Rehabilitácii Rehasport nad natiahnutými slabinami?

Ak pacient príde s tým, že má natiahnuté slabiny, neriešime len samotné bolestivé miesto. Zhodnotíme celú dolnú končatinu a jej vzťah k panve a trupu.

Dôležité je napríklad:

postavenie panvy,
centrácia bedrového kĺbu,
os bedro – koleno – členok,
stabilita trupu v sagitálnej rovine,
funkcia hlbokého stabilizačného systému,
sila a koordinácia adduktorov, abduktorov, sedacích svalov a brušnej steny,
stereotyp behu, odrazu, korčuľovania alebo zmeny smeru (podľa vášho športu).

Adduktory sa často preťažujú vtedy, keď musia kompenzovať nedostatočnú stabilitu inde. Ak napríklad bedro nie je dobre centrované alebo panva nie je pri pohybe stabilná, adduktory môžu pracovať nadmerne a opakovane sa dráždiť.

Cieľom rehabilitácie preto nie je len „uvoľniť slabiny“, ale postupne obnoviť lepšie nastavenie celej dolnej končatiny, stabilitu trupu a bezpečný návrat k športovej záťaži.

Návod: tejpovanie natiahnutých slabín pri preťažení m. adductor longus

Nižšie uvedený postup je všeobecným návodom na tejpovanie natiahnutých slabín, ak bolesť zodpovedá preťaženiu adduktorov, najmä v oblasti m. adductor longus. Pri väčšej bolesti, opakovaných ťažkostiach alebo neistote je vhodné objednať sa na rehabilitáciu a najskôr absolvovať vyšetrenie u fyzioterapeuta. K nám do Rehasportu sa môžete pohodlne objednať prostredníctvom online rezervačného formulára tu.

Pomôcky

Budete potrebovať elastický kineziologický tejp a nožnice na tejpy alebo veľmi ostré nožnice na papier. Dĺžka tejpu závisí od výšky postavy. Tejp merajte od oblasti strednej časti vnútornej strany stehna smerom k úponu na lonovej kosti pri natiahnutí svalu.

Poloha

Pacient leží na chrbte. Tejpovaná dolná končatina je mierne pokrčená v kolene a ľahko vytočená von v bedrovom kĺbe tak, aby bola dostupná vnútorná strana stehna. Sval by mal byť natiahnutý, ale nie v bolestivej krajnej polohe, preto dolnú končatinu uveďte do abdukcie, teda do maximálne tolerovaného unoženia.

Postup tejpovania

Pred samotným tejpovaním musí byť pokožka v lepenom mieste čistá – umytá vodou a mydlom, oholená a osušená. Kotvu tejpu nalepte v neutrálnej polohe bolestivej dolnej končatiny (= bez natiahnutia svalu) bez napätia tejpu na vnútornú stranu stehna (labium mediale lineae asperae), približne v dolnej až strednej časti priebehu adduktorov.

Potom uveďte dolnú končatinu do vyššie opísaného natiahnutia abdukciou – unožením a aplikujte tejp s napätím 10–25 % smerom nahor po vnútornej strane stehna k oblasti slabín a úponu na lonovej kosti, resp. k spodnej bielizni/miestu, kde začína ochlpenie genitálnej oblasti.

Strednú časť tejpu – bázu lepte s miernym ťahom, približne 10–25 %. Koniec tejpu vždy nalepte bez napätia. Tejp by nemal ťahať, páliť ani obmedzovať pohyb.

Po nalepení tejp tzv. zažehlite rýchlym trením rukou, aby sa aktivovalo lepidlo tejpu.

Pri výraznejšej bolestivosti v mieste úponu alebo ruptúry možno použiť kombináciu vyššie uvedenej svalovej inhibície s technikou priestorovej korekcie typu „hviezda“ ako odľahčujúcu aplikáciu cez bolestivé miesto. „Hviezda“ sa lepí cez oblasť najväčšej citlivosti s miernym napätím 10–15 % v strede a s koncami bez napätia. Možno použiť 2–3 „I“ tejpy s dĺžkou približne 15 cm (podľa proporcií stehna). Spolu s inhibíciou m. adductor longus vznikne „hviezda“ z 3–4 tejpov, ktorá efekt dekompresie – odľahčenia ešte zvýrazní.

Ako dlho nechať tejp?

Tejp možno zvyčajne ponechať 3–5 dní. Tejp neaplikujte na podráždenú pokožku, čerstvé rany, vyrážku ani v prípade, že si nie ste istí príčinou bolesti v oblasti slabín.

Čo robiť okrem tejpovania?

Tejpovanie slabín môže byť prvou pomocou, ale z dlhodobého hľadiska je dôležité postupné aktívne cvičenie. V akútnej fáze je cieľom upokojiť bolesť a nepreťažovať bolestivú oblasť. Hneď ako to stav dovolí, pridáva sa jemná aktivácia adduktorov, práca na stabilizácii trupu a postupné posilňovanie.

U športovcov je zásadný aj riadený návrat k športu. Nestačí, že bolesť zmizne pri bežnej chôdzi. Slabiny musia zvládnuť aj rýchlejší pohyb, zmeny smeru, odraz, brzdenie a špecifické športové zaťaženie.

U hokejistov to znamená postupný návrat na ľad, kontrolu korčuliarskeho kroku, prácu na sile adduktorov aj abduktorov a dobrú stabilitu trupu a panvy.

Zhrnutie

Tejpovanie natiahnutých slabín môže byť užitočné pri akútnom preťažení adduktorov, najmä ak bolesť vychádza z vnútornej strany stehna alebo z oblasti úponu priťahovačov bedra. Najčastejšie býva zapojený m. adductor longus, ktorý je pri športe vystavený veľkej záťaži, najmä pri behu, zmenách smeru, kopaní alebo korčuľovaní.

Tejp však nie je samostatnou liečbou. Mal by byť súčasťou komplexnej fyzioterapie, ktorá zhodnotí postavenie panvy, bedra, celej dolnej končatiny a stabilitu trupu.

Ak sa bolesť slabín vracia, zhoršuje alebo obmedzuje šport, je vhodné vyhľadať fyzioterapeuta a nastaviť individuálny rehabilitačný plán. Objednajte sa k nám do Rehabilitácie Rehasport, kde vám s problémami v oblasti slabín odborne pomôžeme.

Autorkou článku Tejpovanie natiahnutých slabín: čo vlastne bolí a kedy tejp pomôže je fyzioterapeutka z Rehabilitácie Rehasport Mgr. Jitka Kobrová, Cert. MDT.