Paréza lícneho nervu

Spadnutý kútik, neschopnosť plne zavrieť oko či sa symetricky usmiať. Situácia, ktorá u mnohých pacientov vyvolá počiatočnú paniku. Možná diagnóza: Bellova obrna, paréza nervus facialis alebo obrna lícneho nervu. O čo ide a ako sa s danou diagnózou čo najlepšie popasovať? Práve tomu sa budeme v nasledujúcom článku venovať.

Čo je Bellova obrna?

Ide o neurologickú diagnózu, kedy dochádza k porušeniu periférneho lícneho nervu. Je spojená s výpadkom motorickej funkcie polovice tváre, teda funkciou mimického svalstva. Typickým obrazom je pacient, ktorý má spadnutý kútik úst a na rovnakej strane aj kútik oka, ktorý sa nedá úplne dovrieť. (tzv.lagoftalmus) Práve tieto znaky sú pre nás v rámci diagnostiky významné, môžeme vďaka nim rozpoznať, či sa jedná o túto periférnu poruchu, keď je postihnutá celá polovica tváre, alebo či došlo k centrálnej príhode, pri ktorej je postihnutá iba dolná štvrtina tváre. V takejto situácii má pacient iba spadnutý kútik úst, ale svaly okolo oka nie sú zasiahnuté. Ďalej sa teda budeme zaoberať prvou situáciou, teda Bellovou (periférnou) obrnou. Ďalšie príznaky plynú práve z nefunkčnosti mimického svalstva, teda vytekaniu pitia z úst, ťažkosti s artikuláciou a žuvaním, niekedy sa môžu pridružiť bolesti, napríklad za ušnicou.

Ako Bellova obrna vzniká?

Výskyt tejto diagnózy je pomerne častý a možných príčin je hneď niekoľko. Všeobecne možno povedať, že paréza vzniká útlakom alebo narušením lícneho nervu, ktorý môže byť spôsobený niekoľkými situáciami. Veľmi často zápalom sprevádzaným opuchom tkanív, príkladom môže byť herpes. Niekedy pre vznik stačí aj obyčajné nachladnutie/ofúknutie tváre, na čo reagujú mäkké tkanivá v danej oblasti, ktoré potom útlak spôsobia. V ambulancii sa tak stretávam s vodičmi, ktorí si parézu privodili neustále otvoreným okienkom pri jazde. Svoju úlohu zohráva samozrejme aj stres a únava. Vo vzácnejších prípadoch môže byť príčinou útlak patologicky vzniknutou štruktúrou zasahujúcou do lícneho nervu či traumu v oblasti tváre.

Ako sa obrna lícneho nervu lieči?

V prvom rade je potrebné vyriešiť príčinu, je teda vhodné navštíviť lekára, ktorý vykoná prvotnú diagnostiku. Po nasadení medikamentov a zaliečení príčin je na rade liečba sekundárne vzniknutých ťažkostí, teda porúch motoriky mimických svalov. V tejto chvíli prichádza rad na fyzioterapiu, ktorá pomáha pacientovi navrátiť symetriu tváre, a to ako estetickú tak funkčnú.

V prvej fáze je potrebné zdôrazniť aj určité režimové opatrenia, aby sme nastolili čo najlepšie podmienky pre úspešnú liečbu. Teda pokiaľ možno nespať na postihnutej strane, nežuvať žuvačky, aby sme nepreťažovali zdravú stranu a z rovnakého dôvodu skúsiť zdravú stranu pridržiavať pri rozprávaní. Nechceme, aby preťahovala pohyb zo strany chorých a zväčšovala tak asymetriu tváre. Dbať na to, aby sme sa znova nenachladili a dostatočne odpočívali, dali telu možnosť regenerácie. Dôležitá je aj starostlivosť o oko, vzhľadom na nedostatočnú funkciu svalov okolo očí má tendenciu k vysychaniu, je teda dobré ho vykvapkávať a poprípade na noc zalepiť.

Samotná terapia by sa potom mala skladať z ošetrenia mäkkých tkanív, úprave ich tonusu, a to ako v oblasti tváre, tak v pridružených oblastiach, hlave, šiji, krku. Pomocou jemných manuálnych techník sa snažíme facilitovať chorú stranu a naopak uvoľniť tonus zdravej strany. Možno tak postupovať manuálne alebo využiť malé penové loptičky či facilitačné loptičky. Následne sú potom využívané techniky podľa stavu a funkčnosti mimického svalstva, buď napríklad facilitácia podľa Kenny alebo aktívne cvičenie s pridržaním zdravej strany s kontrolou v zrkadle tak, aby nepreťahovala pohyb strany chorých. Na predĺženie efektu aj mimo terapie je možné využiť aj kinesiotap, ktorý je nalepený facilitačne na chorú stranu tváre. Stimuluje tak cez receptory mimické svaly a napomáha udržaniu symetrie v oblasti tváre. Tape je možné nalepiť napríklad na m.frontalis, m.zygomaticus, m.orbicularis oris v neutrálnej pozícii pod ľahkým napätím.

Prognóza býva vcelku priaznivá, k postupnej úprave stavu dochádza individuálne v rámci týždňov až mesiacov. Dôsledným cvičením a dodržiavaním režimových opatrení si však pacient zvyšuje šance na úplné zahojenie a vrátenie k pôvodnému stavu.

 Autorka článku je fyzioterapeutka Fakultní Thomayerovy nemocnice